Najvhodnejšie termíny na výsadbu jahôd sú od polovice leta až do polovice septembra.

Podmienkou úspechu každej, teda aj jarnej výsadby je zdravý biologický materiál s deklarovaným pôvodom so špecializovaných pracovísk. Tie zaručujú, že nie je napadnutý niektorým z vírusových a mykoplazmatických ochorení.

Voľba odrody
Pre výsadbu a úrodu je dôležité, akú odrodu jahôd si vyberieme. Spomedzi raz ročne rodiacich odrôd je ešte stále vhodná odroda Senga Sengana, zo skoršie rodiacich Andrea, zo stredne skorých Magura, Induka, Bounty, Karmen, Elsanta, Dagmar, Kama, Dar Select a iné. Zo stále rodiacich odrôd sú známe najmä Lidka a Ostara.


Výber sadeníc a pôdy
Sadenice musia mať bohaté, dobre vyvinuté koreňové sústavy a nepoškodené terminálne púčiky so zdravými listami. Jahody vysádzame do odburinenej, dobre pripravenej pôdy zásobenej organickým hnojivom ( asi 60 kg na 10 m
2).

Spôsob výsadby
Aký spôsob výsadby si zvolíme, závisí od miestnych a klimatických podmienok, množstva a kvality sadby, od použitej odrody, času výsadby a aj od našich možností ich ošetrovania. Sadenice môžeme vysádzať do riadkov v spone 30 cm x 60 – 80 cm, do dvojriadkov – 20 až 30 cm v rade a 40 cm medzi riadkami, prípadne do trojuholníkového sponu a pod.


Spon podľa odrody
Spon výsadby závisí,okrem zvoleného spôsobu výsadby, aj od vybranej odrody. Slaborastúce odrody sadíme v riadku od seba 20 cm (riadky 60 cm), stredne - silnorastúce 30 cm (riadky 70 cm) a silnorastúce odrody 40 cm (riadky 80 cm).

Jamky do pôdy robíme buď lopatkou, alebo priamo rukou, pretože správne pripravená pôda má byť vo vrchnej časti taká kyprá, aby to umožňovala. Druhou rukou vkladáme do jamky sadenicu tak, aby boli korienky rovnomerne rozmiestnené. Jamky majú byť hlboké 10 – 15 cm a rovnako široké. V chudobnejších pôdach odporúčame dať do jamiek hrsť dobrého kompostu. Po uložení sadenice oboma rukami prihrnieme na korienky pôdu a pevne ich pritlačíme. Správne vysadená sadenica musí odolať i miernejšiemu potiahnutiu za listy.

Iné spôsoby pestovania
Najčastejšia je riadková výsadba a pásová výsadba. Ostatné spôsoby sú len variantmi týchto dvoch spôsobov.

Niektorí záhradkári uprednostňujú spôsob udržiavania jednotlivých trsov jahôd. Pri tomto spôsobe sa po zbere úrody v júli až auguste jednorazovo odstraňujú všetky poplazy a nechávajú sa iba stále - pôvodné rastliny. V závislosti od vybranej odrody môžu byť spony medzi riadkami 60 až 80 cm a v riadkoch medzi rastlinami 20 až 40 cm. Udržovanie jednotlivých trsov sa osvedčilo vo vyšších polohách. Pri tomto spôsobe je menšie nebezpečenstvo zahnívania plodov.

V záhradkách sa stretávame aj s ďalšími spôsobmi: zahustené riadky, pásový spôsob, výsadba dvojriadkov vo voľnej pôde i vo fólii a aj skupinová výsadba. Vo vyšších polohách Slovenska sa odporúča aj „hrobčekový“ spôsob, ktorý je pomerne málo známy. Menej obvyklé sú výsadby do sudov, kontajnerov, 

Orientácia výsadby
Ak jahody sadíme do riadkov, volíme radšej ich orientáciu smerom sever – juh. Pri tejto orientácii je pôsobenie slnečných lúčov na všetky rastliny najúčinnejšie. Vzdialenosť jednotlivých riadkov dodržiavame v rozmedzí 60 – 70 cm.
 

Ak máme záhradu v miernom svahu, môžeme viesť riadky po svahu, pričom musíme rátať so zavlažovaním „podmokom“. Na strmších svahoch riadky vždy vedieme po vrstevnici, aby sme zabránili splavovaniu pôdy.

Dobrá rada
Pri výsadbe dbáme na to, aby srdiečko rastliny  nebolo zakryté pôdou, pretože by mohlo vo vlhkom počasí začať hniť. Plytko vysadené sadenice môžu však zasychať, lebo korienky sú príliš plytko pod povrchom pôdy. V takomto prípade zasychajú aj nové korienky vyrastajúce z koreňového krčka a rast celej rastliny sa spomaľuje. Rastlina je správne zasadená vtedy, ak jej časť, kde srdiečko prechádza do koreňového krčka, je po pritlačení zeminy na úrovni okolitého povrchu pôdy.

Len mesačné jahody, ktoré tvoria z koreňového krčka korienky veľmi intenzívne, môžeme sadiť o čosi hlbšie.

 

Veľmi výhodným spôsobom pestovania jahôd je výsadba do čiernej alebo netkanej fólie, ktorá udržuje dostatok vlahy, uľahčuje ošetrovanie, potláča rast burín, urýchľuje vývin a dozrievanie plodov a chráni jahody pred znečistením blatom.

Trojročná kultúra
Pokiaľ ide o obdobie (dĺžku) pestovania jahôd na jednom mieste v záhradke, naviac sa osvedčila trojročná kultúra. Jej výhodou je úspora výsadbového materiálu a vysoké úrody. Nevýhodou je väčší podiel plodov v nižších kvalitatívnych triedach, viac práce s odstraňovaním poplazov a listov na jar i náročnejšie ošetrovanie po zbere úrody.

Dvojročná kultúra
Na rozdiel od trojročnej kultúry má väčšie náklady na sadbu a výsadbu, ale dáva viac kvalitných a veľkých plodov. Vyžaduje aj menej práce a nákladov na ošetrenie výsadby.

Jednoročná kultúra

Využíva sa pomerne často pri intenzívnom pestovaní na väčších rozlohách. Vyžaduje každoročne výsadbu veľkého množstva bezviróznych sadeníc. Prednosťou je vysoká úroda veľkých a kvalitných plodov a minimálne ošetrovanie porastov. Chemická ochrana vôbec neprichádza do úvahy. Je to teda vyslovene ekologická bioporodukcia.

Zálievka – podmienka úspechu
Nezabúdame na dôkladnú zálievku, najmä ak je suchšie počasie. Zalievame priamo ku každej sadenici minimálnou dávkou aspoň 1/2 litra vody. Po zálievke prihrnieme k sadeniciam suchú pôdu, aby sme zamedzili vyparovaniu a vytváraniu škrupiny. Po výsadbe jahôd zavlažujeme tak často, aby sme udržali pôdu stále primerane vlhkú. Vlhkosť zeme udržiavame dovtedy, kým sa neobjavia prvé lístky, čo je dôkaz, že sa sadenice ujali.

Priestory na pestovanie
Jahody patria medzi rastliny, ktoré sú v našich podmienkach na pestovanie veľmi prispôsobivé. Najvhodnejšie sú pre ne otvorené bezmrazové slnečné polohy. 

Chutné a zdravé
Za väčšie rozširovanie pestovania jahôd sa prihovára ich vynikajúca chuť, aróma, možnosť rôznych spôsobov spracovania a konzervovania, ako i vysoký obsah nutričných látok. V plodoch je najviac zastúpený vitamín C, v menšej miere provitamín A, vitamín B1 a vitamín P. Jahody obsahujú aj fosfor, vápnik, draslík a železo, navyše aj bielkoviny, organické kyseliny a vlákninu.

Jahody sa oplatí pestovať v každej záhradke. Pre štvorčlennú rodinu by malo stačiť vysadiť asi 100 sadeníc, podľa možnosti z dvoch až troch odrôd.